Amfiteáter
O výstavbe prírodného amfiteátra v Heľpe sa rozhodlo na druhom zasadnutí prípravného výboru HDST, ktoré sa konalo 12. apríla 1966. Práce mala na starosti technická komisia, ktorej predsedom bol Ján Jánošík, vedúci Miestneho hospodárstva obce Heľpa. V priebehu jedného mesiaca dokázali postaviť drevené pódium a celý amfiteáter vybudovali za necelé dva mesiace.
Na príprave hľadiska pracovali pedagógovia a žiaci miestnej základnej školy. Práce koordinoval Juraj Halaj, rodák z Pohorelej, v tom čase učiteľ a zástupca riaditeľa ZDŠ v Heľpe, ktorý si na výstavbu amfiteátra spomína nasledovne:
O výstavbe prírodného amfiteátra v Heľpe sa rozhodlo na druhom zasadnutí prípravného výboru HDST, ktoré sa konalo 12. apríla 1966. Práce mala na starosti technická komisia, ktorej predsedom bol Ján Jánošík, vedúci Miestneho hospodárstva obce Heľpa. V priebehu jedného mesiaca dokázali postaviť drevené pódium a celý amfiteáter vybudovali za necelé dva mesiace.
Na príprave hľadiska pracovali pedagógovia a žiaci miestnej základnej školy. Práce koordinoval Juraj Halaj, rodák z Pohorelej, v tom čase učiteľ a zástupca riaditeľa ZDŠ v Heľpe, ktorý si na výstavbu amfiteátra spomína nasledovne:
Pracovali sme s veľkým elánom, nasadením, nadšením, lebo do začiatku I. ročníka slávností zostávali len necelé dva mesiace. Práce sme vykonávali bez akéhokoľvek plánu. S Ďurom Kováčom sme si povedali, kde bude hľadisko, kde javisko a hlavne kde bude stred celého amfiteátra. Vtedy bol na tomto mieste breh, pastva s nerovným terénom, všade boli kamene, tŕne a zopár ovocných stromov. Keďže deti mali predmet pestovateľské práce tri hodiny týždenne a boli naučené robiť na poli, úspešne sme ich zapojili do budovania amfiteátra. Všetku prácu vlastne vykonali ony. Otvorene priznám, že žiaci pracovali aj na hodinách telesnej výchovy, dobrovoľne aj po vyučovaní. Najprv celý terén vyhrabali, vyčistili, vyrovnali. To robili starší žiaci. Drobné kamene následne odnášali mladší. Čo sme mali k dispozícii? Pracovité a poslušné deti, náradie, motyky, hrabličky, fúriky – to, čo bolo treba na úpravu terénu.
Keď sme terén vyčistili, povedal som si, že diváci nebudú na svahu len tak stáť alebo sedieť na prestretých vreckovkách. Rozhodli sme sa, že hľadisko upravíme tak, aby sa program dal pohodlne sledovať posediačky. Stredom sme vykopali schodíky a obložili sme ich mačinou. Smerom na obe strany hľadiska sme vykopali stupne s plochami na sedenie a na prechod divákov, ktoré sme tiež vyložili vykopanou mačinou. Na stupne určené na sedenie sme rozložili dosky. Na rovnej ploche pod svahom pracovníci miestneho hospodárstva urobili šesť radov drevených lavičiek. Javisko stavali pracovníci miestneho hospodárstva, viackrát im pomáhali aj učitelia, ktorí vykonávali zememeračské práce. Boli to Ján Baxa, Pavol Renčo, Oliver Putnok a Tibor Šabo. Nemali sme stavebný plán, ale výsledky našej práce ostali až dodnes.
Pracovali sme s veľkým elánom, nasadením, nadšením, lebo do začiatku I. ročníka slávností zostávali len necelé dva mesiace. Práce sme vykonávali bez akéhokoľvek plánu. S Ďurom Kováčom sme si povedali, kde bude hľadisko, kde javisko a hlavne kde bude stred celého amfiteátra. Vtedy bol na tomto mieste breh, pastva s nerovným terénom, všade boli kamene, tŕne a zopár ovocných stromov. Keďže deti mali predmet pestovateľské práce tri hodiny týždenne a boli naučené robiť na poli, úspešne sme ich zapojili do budovania amfiteátra. Všetku prácu vlastne vykonali ony. Otvorene priznám, že žiaci pracovali aj na hodinách telesnej výchovy, dobrovoľne aj po vyučovaní. Najprv celý terén vyhrabali, vyčistili, vyrovnali. To robili starší žiaci. Drobné kamene následne odnášali mladší. Čo sme mali k dispozícii? Pracovité a poslušné deti, náradie, motyky, hrabličky, fúriky – to, čo bolo treba na úpravu terénu.
Keď sme terén vyčistili, povedal som si, že diváci nebudú na svahu len tak stáť alebo sedieť na prestretých vreckovkách. Rozhodli sme sa, že hľadisko upravíme tak, aby sa program dal pohodlne sledovať posediačky. Stredom sme vykopali schodíky a obložili sme ich mačinou. Smerom na obe strany hľadiska sme vykopali stupne s plochami na sedenie a na prechod divákov, ktoré sme tiež vyložili vykopanou mačinou. Na stupne určené na sedenie sme rozložili dosky. Na rovnej ploche pod svahom pracovníci miestneho hospodárstva urobili šesť radov drevených lavičiek. Javisko stavali pracovníci miestneho hospodárstva, viackrát im pomáhali aj učitelia, ktorí vykonávali zememeračské práce. Boli to Ján Baxa, Pavol Renčo, Oliver Putnok a Tibor Šabo. Nemali sme stavebný plán, ale výsledky našej práce ostali až dodnes.
Výzdobu pódia mala na starosti propagačná komisia, pod vedením predsedu Jozefa Moravčíka.
Dôkladná rekonštrukcia amfiteátra prebehla v roku 1986. Spočívala v rozmontovaní starého pódia, vo vybudovaní betónových základov pre nové javisko, vystavení šatníc za amfiteátrom, vybetónovaní bočných častí pódia v tvare dvoch trojuholníkov. Javisko bolo pokryté palubovkou. Pracovalo sa aj na osvetlení cesty k amfiteátru, okolo celého areálu boli vysadené stromy.
Ďalšia komplexná rekonštrukcia sa konala v rokoch 2008 a 2009. Práce koordinovala a financovala obec Heľpa pod vedením starostu Jozefa Filla, s finančnou podporou akciovej spoločnosti ECO Invest a heľpianskeho rodáka Milana Fiľa.
Od roku 2021 sa začalo intenzívne pracovať na zveľadení celkového zvuku a vizuálnej identity amfiteátra. Vybudoval sa priestor pre réžiu a postavené boli dve konštrukčné veže na umiestnenie reproduktorov. V tom čase sa začali využívať aj dve LED obrazovky, ktoré slúžia na sprostredkovanie doplnkových informácií o účinkujúcich a programoch.
Po zotmení, architektúru prírodného amfiteátra podporuje divadelné osvetlenie. Vďaka citlivému umiestneniu reflektorov vznikla hrejivá atmosféra a emočný dialóg medzi divákom a dianím na scéne sa umocnil.
